Celosvetový prieskum 2020

ŠTATISTIKY ĽUDSKÉHO DOTYKU – BENEFITY, ÚSKALIA, RIEŠENIA

Stáva sa z nás bezkontaktná spoločnosť? Je ľudský dotyk stále vzácnejšou súčasťou našich životov? Nový celosvetový výskum potvrdzuje, že kľúčom k šťastnému životu je práve dotyk. Prečo je ich v našich životoch čím ďalej menej?

„Deväť z desiatich ľudí súhlasí s tým, že kľúčom k šťastiu je dostatok fyzického kontaktu s ostatnými ľuďmi.“

Dotyky sú súčasťou nášho života – Pri ich nedostatku sa cítime osamelo a nešťastne

Foriem dotyku je hneď niekoľko. Niektoré vyhľadávame viac, iné zase menej. Objatie s kamarátkou, pusa s priateľom, potrasenie rúk s nadriadeným. Nech už ide o akúkoľvek formu dotyku, z celosvetového prieskumu vyplýva, že dotyk má na väčšinu z nás veľmi pozitívne účinky. Všetkých respondentov sme sa opýtali, aké asociácie sa im v spojení s dotykom vybavia. Na prvých troch miestach sa umiestnila láska (96 %), náklonnosť (96 %) a starostlivosť (95 %). Túžba navzájom sa o seba starať a udržiavať fyzický kontakt vládne naprieč generáciami na celom svete. 9 z 10 ľudí uviedlo, že za kľúč k šťastnému životu považujú práve dostatok fyzického kontaktu. V dnešnom svete je veľa kultúr, sociálnych bublín, rôznia sa názory aj pohlavia, ale na tomto sa zhodli všetci, bez ohľadu na svoj pôvod alebo povahové rysy.

Táto súdržnosť sa prejavila aj v ďalších otázkach: 87 % ľudí uviedlo, že fyzický kontakt je nevyhnutnou súčasťou našich životov a že z jeho nedostatku vzniká pocit samoty. 85 % ľudí potom dotyk vníma ako to, čo nás robí práve ľuďmi a 81 % si myslí, že nedostatok dotykov vedie k väčšiemu stresu.


Ako vedci sa zamýšľame nad tým, či je nedostatok fyzického kontaktu odrazom dnešnej modernej doby a či môže byť viac dotykov prostriedkom proti negatívnemu vývoju modernej doby? 
„V metre som videl muža, ktorý sa zrútil a plakal. Všetci okolo ho ignorovali. Nechcem byť súčasťou takejto spoločnosti.“

Pre dvoch z troch ľudí nie je dotyk bežnou súčasťou ich každodenného života

Z nášho výskumu vyplynulo, že väčšina ľudí nemá vo svojom živote toľko dotykov, koľko by si priali. 64 % respondentov uviedlo, že fyzický kontakt pre nich nie je každodenná záležitosť, a ďalších 72 % si povzdychlo nad tým, že by si priali vo svojom živote viac dotykov. Jeden z piatich respondentov odpovedal, že deň pred týmto výskumným rozhovorom sa s fyzickým kontaktom vôbec nestretol. A polovica respondentov sa nám zverila s tým, že vnímajú, ako početnosť fyzického kontaktu v posledných rokoch upadá. Všetky tieto odpovede značia jedno. Odborníci majú pravdu a skutočne dochádza k deprivácii v dôsledku nedostatku dotýkania sa. To znamená, že sa stávame osamelejšími, zraniteľnejšími a sme viac v strese.

Ľudia žijúci na severnej pologuli sú viac deprimovaní z nedostatku dotyku než ľudia žijúci na južnej pologuli. Kým u ľudí z juhu odpovedalo 17 %, že sa deň pred výskumným rozhovorom nestretli s fyzickým kontaktom, vo Veľkej Británii to bolo 29 %, v Nemecku 28 % a vo Francúzsku 21 %. Na druhej strane v Brazílii bolo toto číslo iba 12 % a v Indii dokonca 10 %. Zaujímavé je, že čím viac fyzického kontaktu naši respondenti mali, tým viac ho tiež chceli. V Nemecku by si prialo viac dotykov iba 63 % a v Británii 64 % ľudí, kým v Brazílii 81 % a Indii 82 % opýtaných. „Dáta ukazujú, že ľudia žijúci v nejakej kultúre, vyhľadávajú fyzický kontakt viac, poznajú jeho hodnotu a vo svojom každodennom živote dotyky cielene vyhľadávajú,“ hovorí Dr. Natascha Haehling von Lanzenauer, výskumníčka z Happy Thinking People, nezávislého výskumného ústavu, ktorý vykonával aj kvalitatívny výskum.

Okrem demografických údajov sme sa v prieskume zamerali tiež na odlišné vnímanie dotykov pri rôznych vekových skupinách. Nie je žiadne prekvapenie, že najviac dotykov zažívajú ľudia vo veku 20 – 35 rokov a deti. Celkom 69 % respondentov v tomto vekovom rozmedzí uviedlo, že fyzický kontakt je každodennou súčasťou ich života. Aj čísla v časti prieskumu, či sa stretli s fyzickým kontaktom deň pred výskumným rozhovorom, boli značne vyššie. Či už ide o priateľské objatie s kamarátmi, držanie sa za ruky a maznanie s partnerom, alebo objatie s rodičmi, tieto vekové skupiny zažívajú sociálny kontakt najviac. To sa ale, bohužiaľ, nedá povedať o všetkých vekových skupinách. 

Ľudia 50+ a bez fyzického kontaktu?

Ľudia vo veku 50 – 69 čelia veľkej výzve: A to vyrovnať sa s úbytkom fyzického kontaktu. Práve v tomto období totiž dotykov ubúda a ľudia sú stále viac osamelí. Má na to vplyv aj pokles miery sobášov, predĺženie priemernej dĺžky života, polyamoria a ďalšie vplyvy modernej doby. Je teda väčšia pravdepodobnosť, že ľudia budú žiť v starobe skôr sami ako s partnerom alebo svojou rodinou. Väčšina ľudí v tejto vekovej kategórii uviedla, že fyzický kontakt u nich nie je na dennej báze v akejkoľvek podobe, či už objatia, potrasenia ruky alebo pohladenia. Je ale prekvapujúce, že títo ľudia po väčšej miere kontaktov a dotykov ani nijako zvlášť netúžia. Potrebu väčšieho fyzického kontaktu spomenulo len 63 % respondentov. Doktorka Antje Gollnicková z výskumného ústavu Mindlin uviedla, že ľudia prispôsobujú mieru dotykov okolnostiam vo svojom živote: „Ak žijú sami, alebo majú zdravotné problémy, ktoré bránia častým dotykom, naučia sa vyžadovať menej fyzického kontaktu, aby sa vyhli sklamaniu.“
 
89%

si myslí, že nedostatok fyzického kontaktu má vplyv na to, že sa cítime osamelo, aj keď na sociálnych sieťach máme veľa kontaktov.

82%

si myslí, že sociálne siete majú negatívny vplyv na našu empatiu.

have very busy lives; sometimes they don’t take enough time to connect with others

žije veľmi uponáhľaný život, v ktorom mnohokrát nenachádza čas na dotyky s ostatnými.

53%

uznalo, že trávia na sociálnych sieťach až priveľa času, ktorý by mohli venovať osobným kontaktom.

Hektický životný štýl nás ženie dopredu, ale zároveň od seba

Na základe našej štúdie sme zistili, že vznikajú stále nové a nové prekážky, kvôli ktorým máme menej fyzického kontaktu. Žijeme v spoločnosti, ktorá je stále mobilnejšia. Stúpla rozvodovosť, ľudia sa sťahujú po celom svete, opúšťajú svoje rodné krajiny, či už kvôli politickým konfliktom, alebo túžbe budovať kariéru. Vďaka moderným technológiám a internetu môžeme síce zostať s našimi najbližšími v spojení, nech už sme kdekoľvek, ale nič z toho nenahradí osobný kontakt. Meniace sa sociálne normy zároveň vyvolávajú otázky, aké formy dotykov sú vhodné. Na otázku, prečo si ľudia myslia, že fyzický kontakt upadá, odpovedali, že za to môžu technológie, hektický životný štýl a meniace sa kultúry.
„Je takmer nemožné stretnúť sa s priateľmi, všetci sú stále zaneprázdnení.“

Pripojení k sieti, ale odpojení od seba: Internetová generácia

Vplyv modernej technológie na množstvo nášho fyzického kontaktu si zaslúži pár riadkov. 80 % respondentov si myslí, že stále viac času stráveného online má negatívny vplyv na našu empatiu. A to vedie, samozrejme, k ochabnutiu záujmu o dotyky. Ďalší výskum zistil, že obrazovky počítačov a telefónov nevytvárajú medzi ľuďmi len fyzickú, ale tiež psychickú vzdialenosť. Stierajú hranice medzi realitou a fiktívnym svetom a otupujú naše zmysly a vnímanie potrieb, či už našich, alebo našich blízkych. Ak si všímate, že ľudia čím ďalej tým menej rozumejú emóciám druhých, máte pravdu. Niektoré štúdie totiž potvrdili, že presne toto je dôsledok veľkého množstva času stráveného za obrazovkami počítačov a mobilných telefónov. Štúdia z University of California v Los Angeles z roku 2014 zistila, že žiaci šiesteho ročníka, ktorí boli päť dní bez moderných technológií, vedeli oveľa lepšie čítať emócie než ich ostatní rovesníci.

Okrem toho, aké technológie používame, záleží aj na tom, koľko času im venujeme. 53 % respondentov odpovedalo, že práve veľké množstvo času stráveného za obrazovkou malo vplyv na zníženie fyzického kontaktu v ich živote. Takto odpovedali predovšetkým respondenti v Indii (70 %) a v Thajsku (69 %). Náš respondent z Indie sa nám zveril: „Keď sa dvakrát ročne vrátim z veľkomesta domov za svojou rodinou, chcem s nimi aktívne tráviť čas. Môj brat ale stále sedí pri svojom počítači, nehovorí a poriadne sa na mňa ani nepozrie. Je to smutné!“ Dáta ukázali tiež značné výkyvy v čase strávenom online pri jednotlivých generáciách. Iba 33 % ľudí vo veku 50+ uviedlo, že práve moderné technológie im bránia vo fyzickom kontakte. U mileniálov bolo toto číslo 65 %.

Zaneprázdnený život:
Nekonečný závod s časom a túžba mať stále všetko hotové

Obrazovky telefónov a počítačov ale nie sú to jediné, čo ovplyvňuje početnosť nášho fyzického kontaktu. Štúdie preukázali, že k samote a dotykovej deprivácii prispieva tiež hektický životný štýl. 72 % ľudí uviedlo, že pre nich nie je dostatok fyzického kontaktu životnou prioritou. 64 % uviedlo, že sú príliš zaneprázdnení na to, aby si našli čas na svoju rodinu a priateľov. Jeden respondent z Číny nám povedal, že stretnúť sa s jeho priateľmi je takmer nemožné, pretože sú neustále zaneprázdnení.

Tento „trend“ platí najmä pre mileniálov (72 %) a rodičov (71 %). Aj keď sme predtým uviedli, že tieto dve skupiny majú najväčší sociálny kontakt, zároveň z ich odpovedí vyplynulo, že by si priali oveľa viac objatí (uviedlo 76 % mileniálov a 78 % rodičov).

Fyzický kontakt s inými ľuďmi nám veľmi často nahrádzajú práve múdre zariadenia. Namiesto toho, aby sme chytili za ruku svojho partnera, držíme v nej mobilný telefón. 51 % mileniálov a 48 % rodičov uviedlo, že pri videohovoroch so svojou rodinou či priateľmi niekedy hladia obrazovku prstom a želajú si, aby to bol skutočný dotyk.

Sociálne normy: Aká miera dotyku je prijateľná?

Okrem moderných technológií a zaneprázdnenosti si 8 z 10 respondentov myslí, že aj sociálne normy môžu obmedzovať mieru nášho fyzického kontaktu. Najväčšou bariérou sa sociálne normy stávajú v krajinách patriacich do Commonwealthu, teda napríklad v Austrálii, Kanade, na Novom Zélande alebo v Barme. Práve v týchto krajinách sa ľudia všeobecne dotýkajú menej než ľudia žijúci v južnej Európe alebo Južnej Amerike, kde je objatie bežnou súčasťou pozdravu. Respondenti z krajín patriacich do Commonwealthu uviedli, že často nevedia, čo sa považuje za prijateľnú formu dotyku pri pozdrave a sú z toho rozpačití. Viac ako ¾ ľudí uvádza, že práve neistota a ostych sú prekážkou vo vrelom pozdrave s objatím či podaním ruky. Toto číslo bolo ešte vyššie napríklad v Číne, Indii a Thajsku (85 %). Ďalších 69 % ľudí uviedlo, že pri pozdrave čakajú, kým urobí prvý krok druhá osoba. Táto odpoveď bola veľmi častá najmä u mužov.

89 % mužov a 88 % žien si myslí, že fyzický kontakt je kľúčom k šťastnému a spokojnému životu. Napriek tomu 76 % mužov uviedlo, že sú si často veľmi neistí v tom, aká miera dotyku je vhodná. U žien to bolo o 5 % menej. Zároveň aj viac mužov uviedlo, že by si priali vo svojom živote viac objatí (73 %). Možno je to aj tým, že 20 % mužov nezažilo deň pred výskumným rozhovorom žiadny fyzický kontakt, oproti 14 % žien.

Je zrejmé, že muži túžia po väčšej miere fyzického kontaktu, ale boja sa urobiť prvý krok. Tiež sa ukázalo, že menšiu mieru fyzického kontaktu zažívajú muži, na ktorých sú kladené spoločenské očakávania, alebo sú v pasci rodových stereotypov. Myslia si totiž, že by dotyky boli považované za príliš ženské. Rovnako tak je to s vyjadrovaním emócií, ktoré v sebe muži skôr potláčajú. Z prieskumu tiež vyplynulo, že sa muži boja, aby ich fyzická náklonnosť nebola označovaná ako sexuálne obťažovanie. Pár mužov sa nám dokonca zverilo s tým, že sa bojí prísť do fyzického kontaktu so svojimi deťmi. Jeden otecko z Nemecka sa nám zveril: „Cítim sa nepríjemne, keď si mi moja dvanásťročná dcéra sadne na verejnosti na kolená. Bojím sa, aby ma ľudia nepovažovali za pedofila.“

Sociálne normy nám môžu v kontakte brániť

Globálne štatistiky:
Sociálne normy môžu ľudskému kontaktu brániť
 

Medzera v našich znalostiach: Neuvedomujeme si fyziologické prínosy dotyku

Psychologické prínosy fyzických dotykov nám sú všetkým jasné. Preto sme sa v našej štúdii NIVEA zamerali aj na fyziologické prínosy. Keď sme sa účastníkov prieskumu opýtali, aké prínosy si myslia, že by to mohli byť, nevedeli. Viac ako tretina ľudí netušila, že fyzický kontakt znižuje hladinu stresových hormónov, a viac ako polovica nevedela, že posilňuje imunitný systém. 86 % respondentov uviedlo, že im tieto informácie prídu natoľko dôležité, aby zaradili do svojho života viac dotykov a osobného kontaktu. A to nás prinútilo položiť si otázku: Keby ľudia vedeli, aké všetky výhody má fyzický kontakt, dopriali by si ho viac?

Podľa výsledkov prieskumu áno. 92 % respondentov si myslí, že o pozitívnych účinkoch dotyku by sa malo viac hovoriť a 85 % dokonca uviedlo, že by malo existovať hnutie, ktoré by na túto tému robilo osvetu. Možno to nie je zlý nápad. Ľudia by získali informácie a vedomosti o tom, aké prínosy pre nás fyzický kontakt má, a možno by začali dotyk sami vyhľadávať. 85 % ľudí tiež povedalo, že by sa na túto tému malo hovoriť už na školách.

Síce nie je pravdepodobné, že bariéry ľudského dotyku cez noc zmiznú, ale vďaka informáciám o pozitívnych účinkoch by sa nám mohlo podariť zvýšiť množstvo fyzického kontaktu v spoločnosti.

O štúdii

Výskum NIVEA vykonával Mindlin, nezávislý výskumný ústav. Výskumu sa zúčastnilo 11 198 ľudí v 11 krajinách: Austrália, Brazília, Čína, Francúzsko, Nemecko, India, Taliansko, Južná Afrika, Thajsko, Spojené kráľovstvo a USA. Respondenti boli vo veku 16 – 69 rokov a išlo o reprezentatívnu vzorku na základe pohlavia, veku, regiónu a pracovného statusu. Štúdia bola vykonaná v období od októbra 2018 do marca 2019. Kvantitatívnemu výskumu predchádzali diskusie cieľových skupín v 11 krajinách, ktoré vykonal nezávislý výskumný ústav Happy Thinking People.