Ľudský dotyk v čase pandémie COVID-19

Ľudský dotyk v čase celosvetovej pandémie: Dopady

Pandémia COVID-19 zmenila život úplne všetkým. Deťom, dospelým, mladým, starším. Ovplyvnila náš osobný, ale aj profesionálny život, socializáciu, a dokonca aj bežné nakupovanie. Žiadna z týchto oblastí ale nebola ovplyvnená tak veľmi, ako naše správanie k sebe navzájom.

„Traja zo štyroch respondentov uviedli, že si vďaka izolácii uvedomili, ako veľmi je fyzický dotyk dôležitý pre zdravie.“

Dotyky počas pandémie: Obmedzené, ale dôležitejšie ako kedykoľvek predtým

Štúdia preukázala, že dotyk je veľmi dôležitý pre ľudí po celom svete, a to možno aj práve kvôli pandémii. Podľa minuloročnej štúdie si 87 % respondentov myslí, že ľudský dotyk je kľúčom k šťastnému a spokojnému životu. Podľa tohtoročnej štúdie si to myslí 88 % opýtaných. Traja zo štyroch respondentov tiež uviedli, že vďaka pandémii si uvedomili, ako veľmi je fyzický kontakt dôležitý pre zdravie. Ako ukazujú dáta, stále viac si uvedomujeme prospešnosť dotykov na naše psychické i fyzické zdravie.
„Viac ako dve tretiny respondentov uviedli, že v súčasnej dobe je oveľa viac prekážok, ktoré nám bránia v sociálnom kontakte ako rok predtým.“

Nové bariéry, ktoré nám bránia vo fyzickom kontakte

Pred pandémiou medzi príčiny nedostatku fyzického kontaktu patrili sociálne normy. Ľudia nevedeli, aká miera kontaktu je vhodná a kedy. Nové výsledky ukazujú, že dnes už sa tieto bariéry pomaly prelamujú. Aj tak ale viac ako dve tretiny respondentov uviedli, že dnes je oveľa viac prekážok brániacich fyzickému kontaktu ako kedykoľvek predtým. Ľudia sú viac doma a dotyky dnes predstavujú skôr riziko nákazy.

Štyria z piatich respondentov uviedli, že sa v súčasnej situácii snažia vyhýbať fyzickým kontaktom, ako sú napríklad potrasenie rúk, bozkávanie alebo objímanie. To platí najmä v krajinách, ktoré sú chorobou COVID-19 zasiahnuté najviac: teda pre Brazíliu, Južnú Afriku, Taliansko a Francúzsko. 

Celosvetový výskum fyzického kontaktu počas pandémie

Veľa respondentov uviedlo, že miera fyzického kontaktu u nich opadla nielen v rodinnom kruhu a u blízkych priateľov, ale aj čo sa týka kolegov, susedov a známych. Tretina uviedla, že k zníženiu došlo najmä v užšom kruhu, zatiaľ čo 40 % opýtaných sa zhodlo na tom, že väčší prepad zaznamenali vo vonkajšom kruhu. Obmedzenie kontaktu vo vonkajšom kruhu sa dalo očakávať, predsa len teraz viac zostávame doma a snažíme sa s nikým nestretávať. Obmedzenie kontaktu v užšom rodinnom kruhu sa na prvý pohľad môže zdať ako nezmysel, ale nie, keď sa na všetko pozrieme zblízka. Veľa ľudí totiž žije so svojimi starými rodičmi alebo chorými príslušníkmi domácnosti, ktorých sa teraz snažia chrániť práve izoláciou v inej časti bytu alebo domu. Polovica Talianov uviedla, že u nich kontakty v rámci širšieho okruhu priateľov poklesli oproti roku 2019. v Južnej Kórei vníma pokles 49 % populácie, v Južnej Afrike menej kontaktov s priateľmi priznáva 46 % opýtaných.

Prekvapilo nás, že polovica opýtaných odpovedala, že miera fyzického kontaktu sa u nich počas pandémie nezmenila. Že sa nezmenilo množstvo kontaktov v úzkom okruhu blízkych uviedlo 46 % respondentov, u širšieho okruhu kontaktov to bolo 51 % opýtaných. Aby sme pochopili, prečo tomu tak je, museli sme sa na dáta pozrieť bližšie. Výsledkom boli pozoruhodné geografické rozdiely v miere fyzického kontaktu. V Nemecku, Austrálii, Veľkej Británii a USA sa množstvo fyzického kontaktu zmenilo menej ako v iných krajinách. V Nemecku takmer dve tretiny ľudí uviedli, že sa miera kontaktu so širším okruhom priateľov nezmenila. V Austrálii, Veľkej Británii a USA uviedla viac ako polovica respondentov to isté. Jedným z možných vysvetlení je, že tieto krajiny sú z pohľadu dotykov a kontaktov skôr podpriemerné. Ľudia sa viac hanbia a k dotykom až tak často nedochádza.

Mladí ľudia a osamelí rodičia sa nám zverili s tým, že aj napriek všetkým opatreniam ďalej vyhľadávajú kontakty vo svojom vonkajšom kruhu známych a priateľov. To potvrdzuje, že je u nich túžba po kontakte vyššia ako strach z choroby a ohrozenia.

A na záver jedna dobrá správa. U ľudí žijúcich v domácnostiach s aspoň jedným dieťaťom alebo teenagerom miera fyzického kontaktu vzrástla. Je to tým, že rodiny trávia čas spolu doma a majú k sebe bližšie. 
“Isolation makes me realize how important touch is for our health.”

„Vďaka izolácii si uvedomujem, ako veľmi je dotyk dôležitý pre moje zdravie.“

58%

„Kvôli izolácii túžim po dotyku stále viac.“

49%

„Kvôli izolácii sa cítim najosamelejšie za celý svoj život.“

59%

„Fyzický kontakt mi veľmi chýba, po pandémii si to musím vynahradiť.“

72%

„Izolácia ma donútila zamyslieť sa nad tým, ako často sa dotýkam ostatných.“

„Kvôli izolácii sa každý druhý človek na planéte cíti veľmi osamelo.“

Ľudia žijúci sami pociťujú nedostatok objatí

Pomer medzi tými, ktorí sa cítia osamelo a tými, ktorí sa osamelo necítia.
„Želám si, aby som si mohol užiť viac objatí od iných.“
 

Deprimovaní a opustení: Ľudia žijúci bez partnera a ľudia 50+

Aj keď môžeme pozorovať rozdiely v prístupe jednotlivých krajín a národov k pandémii COVID-19, prieskum NIVEA ukazuje, že významnú úlohu hrá hneď niekoľko faktorov. Vplyv na zvládanie aktuálnej situácie má vek dotyčného, to, či žije sám alebo s ďalšími ľuďmi, či má deti, aj to, aký je jeho majetok. To všetko hrá úlohu a ovplyvňuje nielen jeho fyzické a psychické zdravie, ale aj to, ako veľmi je v kontakte s ostatnými.

 

Osamelí ľudia

Prvá skupina, ktorá je veľmi negatívne ovplyvnená pandémiou, sú ľudia žijúci sami. Podľa celosvetového prieskumu je týchto ľudí veľmi veľa a každý druhý uviedol, že sa v tejto chvíli cíti osamelejší ako kedykoľvek predtým. Naše dáta tiež ukazujú súvislosť medzi pocitom osamelosti a nedostatkom dotykov. 81 % respondentov žijúcich osamotene uviedlo, že túži po väčšej miere fyzických dotykov a kontaktov. U ľudí, ktorí nežijú sami, to bolo iba 45 %. Vyššie uvedené sa potom ďalej prehlbuje so zvyšujúcim sa vekom.
 

Ľudia žijúci vo veľkomestách

Súvislosť medzi osamelosťou a absenciou dotýkania sa je zvlášť zrejmá v krajinách, kde je menšie množstvo fyzických kontaktov spoločenskou normou. 9 z 10 Nemcov, ktorí sa často cítia osamelo, túžia po väčšej miere dotykov. Medzi Nemcami, ktorí pocitmi osamelosti netrpia, potom po viacerých objatiach a dotykoch túži len 43 % opýtaných.

V Austrálii, Veľkej Británii, USA a Južnej Kórei boli rozdiely medzi osamelými a tými, ktorí sa osamelo necítia, len o trochu nižšie, napriek tomu stále vysoké. Okolo 40 %.

V krajinách, kde je dotýkanie sa súčasťou spoločenského života, potom tak veľký rozdiel medzi tými, ktorí žijú osamelo, a tými, ktorí osamelí nie sú, nie je. Aj osamelo žijúci ľudia tu nedostatkom dotykov netrpia.

Čo z toho vyplýva? Zaraďme aj letmé dotyky do každodenného života. Aj „obyčajné“ potrasenie rúk, ľahké poklepanie na rameno alebo letmý dotyk na chrbte hrajú v boji s osamelosťou významnú úlohu. 

Ľudia žijúci bez partnera

Ďalšou skupinou, ktorá je silne zasiahnutá, sú slobodní ľudia a rozvedení rodičia. Traja zo štyroch ľudí, ktorí žijú sami, uviedli, že fyzický kontakt u nich nie je na každodennej báze. A viac ako polovica uviedla, že sa často cítia osamelo. U osamelých rodičov sú to dokonca dve tretiny. 69 % rodičov tiež povedalo, že by si priali viac objímania. To je o 9 % viac než celosvetový priemer. Bez druhej polovičky, s ktorou by mohli ľudia zdieľať svoje starosti a rozdeliť si starostlivosť o domácnosť a o deti, to majú títo ľudia teraz veľmi ťažké.

Ľudia vo veku 50 až 69 rokov

Podľa prieskumu tretina ľudí vo veku 50 až 69 rokov nezažila počas celého týždňa pred výskumným rozhovorom žiadny fyzický kontakt. 3 zo 4 respondentov uviedli, že v dnešnej dobe je veľa prekážok, ktoré im vo fyzickom kontakte bránia. Iba 57 % ale uviedlo, že by si priali viac dotykov. To je menej ako celosvetový priemer, ktorý je 61 %. A čo z toho vyplýva? Že starší ľudia sa s menšou mierou fyzického kontaktu postupne zmieria a už im ani nechýba.

Teenageri

Aj keď sa to môže zdať ako nemožné, je tu jedna skupina, ktorá je voči pandémii pomerne odolná: teenageri. U takmer tretiny respondentov vo veku 16 – 19 rokov pandémia, naopak, fyzický kontakt zvýšila. Sú totiž doma so svojou rodinou. 72 % uviedlo, že sa ich vzťahy s rodinou počas pandémie prehĺbili (celosvetový priemer je 62 %). Samozrejme, tiež trávia viac času na sociálnych sieťach (82 % oproti celosvetovému priemeru 61 %). U teenagerov sa teda zdá, že väčšia miera kontaktu s rodinou v kombinácii so sociálnymi sieťami do značnej miery kompenzuje narušenie bežného režimu a nedostatok kontaktu s priateľmi.
„Každý tretí človek uviedol, že súčasná miera fyzického kontaktu je veľmi nízka.“

Kompenzácia strateného času po pandémii

Aj keď pandémia ešte nie je za nami, všetci už nedočkavo vyzeráme budúcnosť, ktorá nám umožní vidieť sa s priateľmi a rodinou. Po niekoľkých mesiacoch izolácie si oveľa viac vážime fyzický kontakt. Aspoň to teda tvrdia naše výskumy.

Podľa nášho prieskumu sa ľudia budú (čo sa fyzického kontaktu týka) zameriavať skôr na kvalitu ako na kvantitu. To znamená, že skôr než 1 000 priateľov na sociálnych sieťach si budeme udržiavať pár blízkych priateľov v reálnom svete. Viac ako tretina respondentov uviedla, že si budú viac vážiť svojich priateľov a rodinu. Takmer polovica respondentov v Brazílii, Juhoafrickej republike, Veľkej Británii, USA a Taliansku uviedla, že po skončení pandémie budú svojej rodine a blízkym venovať viac času. Očakávame, že sa zníži aj miera virtuálnych kontaktov. Štvrtina ľudí vo veku 16 – 19 rokov uviedla, že sa chcú dlhodobo viac venovať svojej rodine.

Všetky vekové skupiny majú jedno spoločné, pandémia v nás vyvolala rovnakú túžbu po dotyku, ako máme napr. po jedle. Každá tretia osoba zo všetkých krajín uviedla, že súčasná miera fyzického kontaktu je veľmi nízka a nedostatočná. Rovnako tak ľudia uviedli, že to ihneď po skončení pandémie chcú napraviť. Traja zo štyroch Brazílčanov a Talianov uviedli, že pandémia ich prinútila túžiť po fyzickom kontakte viac ako kedykoľvek predtým.
„V budúcnosti nebudeme brať fyzický kontakt ako samozrejmosť.“

Začnime si viac vážiť dotyky

Jedna vec je istá: Navrátenie sa do stavu pred pandémiou bude chvíľku trvať, niečo si z pandémie ale predsa len necháme – vďačnosť. Budeme si viac vážiť kontakty so svojou rodinou aj priateľmi, budeme sa starať o svoje fyzické i psychické zdravie. A hlavne: Budeme sa navzájom viac dotýkať.

O štúdii

Výskum NIVEA vykonal Mindlin, nezávislý výskumný ústav, ako online prieskum u 11 706 ľudí v nasledujúcich 9 krajinách (približne 1 000 respondentov na zemi): Austrália, Brazília, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Južná Afrika, Južná Kórea, Spojené kráľovstvo a USA. Respondenti prieskumu boli vo veku 16 – 69 rokov a išlo o reprezentatívnu vzorku na základe pohlavia, veku, regiónu a pracovného statusu. Databáza pre túto štúdiu je od apríla (17. týždeň) do augusta (32. týždeň) 2020, práca v teréne v Európe bude pokračovať až do októbra.