Ľudský dotyk v čase celosvetovej pandémie: Dopady

Štúdia preukázala, že dotyk je veľmi dôležitý pre ľudí po celom svete, a to možno aj práve kvôli pandémii. Podľa minuloročnej štúdie si 87 % respondentov myslí, že ľudský dotyk je kľúčom k šťastnému a spokojnému životu. Podľa tohtoročnej štúdie si to myslí 88 % opýtaných. Traja zo štyroch respondentov tiež uviedli, že vďaka pandémii si uvedomili, ako veľmi je fyzický kontakt dôležitý pre zdravie. Ako ukazujú dáta, stále viac si uvedomujeme prospešnosť dotykov na naše psychické i fyzické zdravie.

Pred pandémiou medzi príčiny nedostatku fyzického kontaktu patrili sociálne normy. Ľudia nevedeli, aká miera kontaktu je vhodná a kedy. Nové výsledky ukazujú, že dnes už sa tieto bariéry pomaly prelamujú. Aj tak ale viac ako dve tretiny respondentov uviedli, že dnes je oveľa viac prekážok brániacich fyzickému kontaktu ako kedykoľvek predtým. Ľudia sú viac doma a dotyky dnes predstavujú skôr riziko nákazy.

Štyria z piatich respondentov uviedli, že sa v súčasnej situácii snažia vyhýbať fyzickým kontaktom, ako sú napríklad potrasenie rúk, bozkávanie alebo objímanie. To platí najmä v krajinách, ktoré sú chorobou COVID-19 zasiahnuté najviac: teda pre Brazíliu, Južnú Afriku, Taliansko a Francúzsko. 

Veľa respondentov uviedlo, že miera fyzického kontaktu u nich opadla nielen v rodinnom kruhu a u blízkych priateľov, ale aj čo sa týka kolegov, susedov a známych. Tretina uviedla, že k zníženiu došlo najmä v užšom kruhu, zatiaľ čo 40 % opýtaných sa zhodlo na tom, že väčší prepad zaznamenali vo vonkajšom kruhu. Obmedzenie kontaktu vo vonkajšom kruhu sa dalo očakávať, predsa len teraz viac zostávame doma a snažíme sa s nikým nestretávať. Obmedzenie kontaktu v užšom rodinnom kruhu sa na prvý pohľad môže zdať ako nezmysel, ale nie, keď sa na všetko pozrieme zblízka. Veľa ľudí totiž žije so svojimi starými rodičmi alebo chorými príslušníkmi domácnosti, ktorých sa teraz snažia chrániť práve izoláciou v inej časti bytu alebo domu. Polovica Talianov uviedla, že u nich kontakty v rámci širšieho okruhu priateľov poklesli oproti roku 2019. v Južnej Kórei vníma pokles 49 % populácie, v Južnej Afrike menej kontaktov s priateľmi priznáva 46 % opýtaných.

Prekvapilo nás, že polovica opýtaných odpovedala, že miera fyzického kontaktu sa u nich počas pandémie nezmenila. Že sa nezmenilo množstvo kontaktov v úzkom okruhu blízkych uviedlo 46 % respondentov, u širšieho okruhu kontaktov to bolo 51 % opýtaných. Aby sme pochopili, prečo tomu tak je, museli sme sa na dáta pozrieť bližšie. Výsledkom boli pozoruhodné geografické rozdiely v miere fyzického kontaktu. V Nemecku, Austrálii, Veľkej Británii a USA sa množstvo fyzického kontaktu zmenilo menej ako v iných krajinách. V Nemecku takmer dve tretiny ľudí uviedli, že sa miera kontaktu so širším okruhom priateľov nezmenila. V Austrálii, Veľkej Británii a USA uviedla viac ako polovica respondentov to isté. Jedným z možných vysvetlení je, že tieto krajiny sú z pohľadu dotykov a kontaktov skôr podpriemerné. Ľudia sa viac hanbia a k dotykom až tak často nedochádza.

Mladí ľudia a osamelí rodičia sa nám zverili s tým, že aj napriek všetkým opatreniam ďalej vyhľadávajú kontakty vo svojom vonkajšom kruhu známych a priateľov. To potvrdzuje, že je u nich túžba po kontakte vyššia ako strach z choroby a ohrozenia.

A na záver jedna dobrá správa. U ľudí žijúcich v domácnostiach s aspoň jedným dieťaťom alebo teenagerom miera fyzického kontaktu vzrástla. Je to tým, že rodiny trávia čas spolu doma a majú k sebe bližšie. 

Aj keď pandémia ešte nie je za nami, všetci už nedočkavo vyzeráme budúcnosť, ktorá nám umožní vidieť sa s priateľmi a rodinou. Po niekoľkých mesiacoch izolácie si oveľa viac vážime fyzický kontakt. Aspoň to teda tvrdia naše výskumy.

Podľa nášho prieskumu sa ľudia budú (čo sa fyzického kontaktu týka) zameriavať skôr na kvalitu ako na kvantitu. To znamená, že skôr než 1 000 priateľov na sociálnych sieťach si budeme udržiavať pár blízkych priateľov v reálnom svete. Viac ako tretina respondentov uviedla, že si budú viac vážiť svojich priateľov a rodinu. Takmer polovica respondentov v Brazílii, Juhoafrickej republike, Veľkej Británii, USA a Taliansku uviedla, že po skončení pandémie budú svojej rodine a blízkym venovať viac času. Očakávame, že sa zníži aj miera virtuálnych kontaktov. Štvrtina ľudí vo veku 16 – 19 rokov uviedla, že sa chcú dlhodobo viac venovať svojej rodine.

Všetky vekové skupiny majú jedno spoločné, pandémia v nás vyvolala rovnakú túžbu po dotyku, ako máme napr. po jedle. Každá tretia osoba zo všetkých krajín uviedla, že súčasná miera fyzického kontaktu je veľmi nízka a nedostatočná. Rovnako tak ľudia uviedli, že to ihneď po skončení pandémie chcú napraviť. Traja zo štyroch Brazílčanov a Talianov uviedli, že pandémia ich prinútila túžiť po fyzickom kontakte viac ako kedykoľvek predtým.

Jedna vec je istá: Navrátenie sa do stavu pred pandémiou bude chvíľku trvať, niečo si z pandémie ale predsa len necháme – vďačnosť. Budeme si viac vážiť kontakty so svojou rodinou aj priateľmi, budeme sa starať o svoje fyzické i psychické zdravie. A hlavne: Budeme sa navzájom viac dotýkať.