Dotyk mi zachránil život

Madelaine a Lilly sú dvojčatá. Žijú v Hamburgu v Nemecku, milujú hip-hop a sú doslova spriaznené duše. Už od narodenia sú nerozlučné. Jedným z dôvodov je fakt, že Lilly zachránila svojej sestre život.

Dramatický začiatok života

Na celom svete sa každý rok narodí predčasne zhruba 15 miliónov detí. Lilly a Madelaine sa narodili skôr o 9 týždňov. Obe boli umiestnené do inkubátora, kde boli pripojené na ventiláciu a bojovali o svoj život. Šanca na prežitie Madelaine však bola o niečo nižšia, narodila sa totiž s chorým srdcom.

Keď sa pozeráte na svoje novorodenecké fotky, ako sa cítite? Spoznávate sa, alebo máte pocit, že pozeráte na niekoho cudzieho?

M: Fotky tak trochu charakterizujú to, aký vzťah so sestrou máme. Stále sme všade spolu. Mama s otcom s nami často hovoria o tom, aké ťažké boli prvé týždne nášho života. Skoro sme zomreli, ale našťastie jedna zdravotná sestra dostala nápad, dať nás vedľa seba do inkubátora.
L: V ňom sme sa objímali a naše malé prstíky sa neustále dotýkali. Od tej chvíle sa náš stav začal zlepšovať. Madelaine nakoniec začala dýchať sama a jej srdiečko sa uzdravilo.
M: Naša mamička bola príliš slabá na to, aby nás navštevovala na novorodeneckom oddelení. Mala o nás obrovský strach. Otecko nás vždy vyfotil na polaroid. Ale nie je toho na ňom veľa vidieť. Boli sme malinké a všade boli samé hadičky.

„Naši priatelia s obľubou hovoria, že nie je normálne, ako veľmi sme si blízke.“

Lilly

Nerozlučná dvojka

Puto, ktoré medzi vami je, vzniklo už pri narodení?

L: Všetci naši priatelia tvrdia, že nikdy nestretli dvojčatá, ktoré by k sebe mali tak blízko ako my dve. Stále hovoria: „To nie je možné, ako ste nerozlučné.“ Málokedy sa stane, že sa nevidíme dlhšie ako hodinu. A keď už k tomu dôjde, vzájomne si chýbame.
M: Neustále sa o Lilly bojím. Keď lyžujeme, alebo jazdíme na bicykli, musím ju mať stále na očiach.
L: Dnes sme si rovnako blízke, ako keď sme sa narodili. Každý deň sa objímame a naše puto len tak niečo nerozdelí.

ČAS UTEKÁ, NAŠE PUTO SILNIE

„Predtým som to vedela ako matka, teraz sa mi to potvrdilo ako lekárke: Dotyk má liečivé účinky.“

Dr. Tzipi Strauss

Vedúci neonatologickej kliniky v lekárskom centre, Tel Aviv, Izrael

Keď sa veda stretne so zázrakom

Klokankovanie začalo v kolumbijskej Bogote v 70. rokoch minulého storočia. Vtedy sa tak riešil nedostatok inkubátorov a vysoká miera úmrtnosti a infekcií pri predčasne narodených bábätkách. Mamičky boli vyzývané, aby si svojich novorodencov prikladali priamo na kožu nielen počas dojčenia. Miera úmrtí aj chorôb rapídne klesla. V nasledujúcich rokoch prebiehali štúdie, ktoré mnohé benefity klokankovania potvrdili. Medzi najznámejšie účinky patrí prevencia kardiorespiračných ochorení, teplotná stabilita, lepší spánok, pokojnejšie správanie a ďalšie.

Masáž nôh ako prevencia proti zlyhaniu dychu pri predčasne narodených deťoch

Dotyk pripomína novorodencom, aby dýchali. V nemocničnom zhone je však ťažké dopriať každému bábätku toľko kontaktu, koľko potrebuje. Vedci v Lipsku teraz prišli s metódou, ktorá tento dotyk simuluje. Po úspešných štúdiách sa teraz zháňajú dary a financie na testovanie a ďalší vývoj.

Dotyk mi zachránil život

Títo ľudia sa podelili vo svojom príbehu o tom, ako im dotyk pomohol v živote.

Sandra, Nemecko

Náš syn sa narodil o 12 týždňov skôr. Celých 9 týždňov musel byť hospitalizovaný na novorodeneckom oddelení. Každý deň sme si ho prikladali telo na telo, aby sme mu poskytli pocit tepla, bezpečia a lásky. Táto metóda sa nazýva klokankovanie a aj vďaka nej je náš dvaapolročný chlapček dnes zdravý a šťastný.

Richard, USA

Jedného dňa sme išli s priateľkou na prechádzku k rieke Delaware. Rozhodol som sa brodiť riekou. Niektoré kamene v rieke boli ale klzké. Na jednom sa mi pošmykla noha a ja som spadol. Skončil som pod hladinou a nemohol chytiť dych. Z posledných síl som zdvihol hore pravú ruku a zrazu som zacítil, ako ma za ňu niekto chytá. Bola to mladá žena, ktorá zrovna stála obďaleč. Nedarilo sa jej ma vytiahnuť, ale znenazdajky som zacítil ďalšie ruky a v tej chvíli som si uvedomil, že som len o kúsok unikol smrti. To bol moment, kedy mi došlo, ako je dotyk v našom živote dôležitý.

Lisa, Nemecko

Naše bábätko prišlo na svet uprostred lockdownu, takže manžel nemohol byť pri pôrode. Už dva dni som mala pôrodné bolesti, pravidelne som chodila na kontroly, ale stále sa nič nedialo. Cítila som sa na všetko sama. To sa zmenilo, keď si ma do starostlivosti vzala nová pôrodná asistentka. Pri pozdrave ma pohladila po chrbte. Síce to bolo malé gesto, ale dodalo mi silu a nádej, že to celé zvládnem.

Späť na hlavnú stránku